MTB - MTBguides

Gravel Hoop of Lupca

Juraj Hyros — Thu, 24 Apr 2025 15:19:38 +0000

Cross Country klasika,

ktorú som nazval Gravelová obruč Ľupče – Gravel Hoop of Lupca. Ideálne je ísť ju proti smeru hodinových ruičičiek. Trasu som rozdelil do dvoch dní aj keď mimoriadne disponovaní jazdci by ju určite zvládli aj na jeden záťah. Dôvodom je to, že mám pocit, že zážitok je najlepší vedy, keď sa výkon snúbi so zábavou.

Trasa je vhodná pre MTB alebo Gravel bike.

Day 1.

58 km, 1.200 m prevýšenie

BB – Vlkanová – Peťovská Dolina – Horná Mičiná – Chata pod Hrabcom – Oravce – Ponická Huta – Povrazník – Strelníky – popod Včelienec – Valachovom do Brusna.

Po Ponickú Hutu trasa vedie prevažne šotolinovými cestami. Zjazd z chaty pod Hrabcom je trochu nepríjemný ale je to krátke. Zvyšok lesné asfaltky.

Nocľah v hoteli Kúpele nad Brusnom. Reštaurácia, bar, wellnes.

Day 2.

44 km, 1.300 m prevýšenie

Brusno – Sopotnická dolina – chata Javorinka – Hiadelské sedlo – Kečka – chata na Kráme – Šachtička -BB.

Od Javorinky po Šachtičku trochu drsnejší povrch ale stále zjazdný aj Gravelom. Inde asfalt.

The post Gravel Hoop of Lupca first appeared on MTBguides.

6 Stars Slovakia

Juraj Hyros — Wed, 01 Feb 2023 10:13:06 +0000

Hi Bike Friend,

we prepared for you the following suggestion on how to get the most out of 6 days MTB in Slovakia. The first two days we will spend in Banska Bystrica area, which you might know from my webpage www.MTBguides.org. The riding here is a combination of effort and beautiful views in untouched nature and historical villages. One day we’ll ride in region of Banska Stiavnica, which is known for its famous connection to the nature and its mining history. Then we will go to the area of High Tatras. This mountain range is world unique. It’s impossible to bike here since the mountains are too steep and rocky but to do at least one ride in the foothills laying in front of these marvelous mountain range is simply a must. One day we ride in the area of the deepest forest in middle Europe known with the densest population of bears in Europe. The last very interesting spot for MTB is a rocky canyon near to a big dam lake north from Banska Bystrica.

It is cross country

Due to transfers of bikes outside of Banska Bystrica, the maximum number of riders is limited to 10.
Accommodation for all days in Banska Bystrica (hotel or pension of your choice)
The program could be subject of changes according to the requirements of the clients, due to bad weather, the local conditions, or any limitations during the tour

Day 1. Arrival

Transfer from Airport to Banská Bystrica. Bike unpacking

Day 2. Riding in the area of Banska Bystrica

„Coper Mines Trail“, 50 km, 1.300 m, loop – no transfer needed

Day 3. Riding in the area of Banska Bystrica

„Super Panorama Trail“, 50 km, 1.200 m, loop – no transfer needed

Day 4. Riding in the area Banska Štiavnica

in the morning transfer from BB to Banska Stiavnica, 60 km, 45 min.
„Klinger Diamond Trail“, 40 km, 1.000 m, loop
after ride transfer back to BB

Day 5. Riding in the area of Čierny Balog

in the morning transfer from BB to Hronec, 60 km, 45. min.
„Deep Forest Trail“, 50 km, 1.100 m, loop
after ride transfer back to BB

Day 6. Riding in the area of High Tatras

in the morning transfer to Svit, 130 km, 1:30 hod.
„Highlander Trail“, 50 km, 1.000 m, loop
after ride transfer back to BB

Day 7. Riding at the area of the lake Liptovská Mara

in the morning transfer to Kvačany, 90 km, 1:30 hod.
„Big Lake Trail“, 50 km / 1.200 m, loop
after ride transfer back to BB

Day 8. Departure

Transfer to the Airport.

In order to maintain the highest flexibility, the price of the whole trip is made as follows: The trip is for a group of maximum 10 rider and includes:

– Guide with international license leading the group
– Bikes transport from and to the Airport
– 4 bikes transports (there and back), in the days riding outside of Banska Bystrica
– Storage of the bikes
Price will be calculated on demand.
Depends on number of persons, date, airport, etc. The price does not include accommodation, catering, transfer of persons, bike rental

Big Lake Trail

Deep Forest Trail

Klinger Diamond Trail

Super Panorama Trail

Coper Mines Trail

Highlander Trail

The post 6 Stars Slovakia first appeared on MTBguides.

Farská hora

mtb — Thu, 29 Sep 2022 22:49:14 +0000

Lesná cesta / Forstweg / Dirt	20 km	77 %
Chodník / Pfad / Trail	1 km	4 %
Asfalt / Asphalt / Tarmac	5 km	19 %
Tlačenie / Schieben / Push	0 km	0 %

Dĺžkou aj prevýšením stredne náročná trasa, vhodná aj pre menej zdatných jazdcov. Ale čo sa týka výhľadov a pestrosti krajiny, patrí medzi tie najkrajšie. Trasa je vedená hrebeňovými časťami severných úbočí Poľany, ktorých veľká časť je nezalesnená a preto ponúka nádherné výhľady do širokého okolia. Uvidíš takmer celý hrebeň Nízkych Tatier, ktorý je osobitne impozantný v jarnom období. Zatiaľ čo jazdíš po suchých a slnkom vyhriatych lúkach, horizont je lemovaný majestátnymi zasneženými štítmi.

Začínaš za mostom cez rieku Hron pri cigánskej osade. Príjemnou lesnou cestou nastúpaš 250 metrov až do sedla Chotárne. Pokračuješ plus/mínus nula hrebeňom až do dedinky Povrazník. Bohužiaľ je taká vyľudnená, že tu už dnes nemajú ani krčmu. Z dediny strmou úzkou lesnou asfaltkou až do sedielka pod Jaseňovým vrchom. Peknými pasienkami sa ponoríš do lesa a ďalej stúpaš. Najvyšší bod trasy, 850 m.n.m., dosiahneš na Holom Vrchu. Z hustého ihličnatého lesa sa vynoríš na malebnej čistinke a cítiš sa ako kdesi v divokej Kanade. Je skoro vylúčené aby si na tejto trase nestretol jeleňa, líšku alebo iné divoké zviera. Nasleduje dlhý zjazd lesom až po vyhliadkový bod nad Ponickými lúkami. Tu sa musíš bezpodmienečne zastaviť a pokochať jedinečným výhľadom na sever. Tvoj pohľad prechádza cez Kremnické vrchy, Krížnu, Šachtičku, Donovaly, Prašivú, Chabenec, Chopok aj Ďumbier. Romantickými lúkami pokračuješ až k vrchu Stráže nad Ponikami. V stredoveku tu stála signálna ohňová veža, pomocou ktorej sa obyvatelia varovali pred nájazdmi Turkov. No nepomohlo. Veď určite si zo školy pamätáš – „prišli Turci na Poniky …“. Na záver ťa čaká úžasný singláčový zjazd až ku rieke Hron. Najviac si ho vychutnáš, ak sa nebudeš hnať, ale sústredíš sa na hľadanie správnej stopy. Odporúčam držať sa úzkeho hrebienka v pravej časti zárezu.

The post Farská hora first appeared on MTBguides.

Bukovina

mtb — Thu, 29 Sep 2022 22:41:49 +0000

Lesná cesta / Forstweg / Dirt	42 km	67 %
Chodník / Pfad / Trail	11 km	17 %
Asfalt / Asphalt / Tarmac	10 km	16 %
Tlačenie / Schieben / Push	0 km	0 %

Dolinou Plavno, ktorou sa kedysi dávno plavilo drevo k Hronu, až na hrebeň Vašarnice. Sú tu dva krátke ale ostré výšľapy Killer 1 a Killer 2. Romantickým hrebienkom s občasnými výhľadmi na Hrabec. Cestou nemôžeš prehliadnuť dve zaujímavé krasové jaskyne a jedného mini Killera. Nenáročný ale pekný zjazd do dediny Oravce. Prehupneš sa cez nevysoký otvorený kopček do dediny Dúbravica. Veľmi peknými úzkymi dolinkami, občas nejaká lúčka, vystúpaš do dediny Hrochoť. Je to jedno z najvyššie položených trvalých osídlení v šírom okolí. Tu nájdeš krčmu aj obchod. Odporúčam ti ich využiť, začínajú totiž kúriť. Pokračuješ nekonečným sústavne stúpajúcim hrebeňom. Zo severu lúky s nádhernými výhľadmi a brezovými hájikmi, pripadáš si skoro ako niekde v Rusku. Z juhu strmina a hlboký les plný medveďov. Uvedom si, že hrebeň po ktorom ideš je vlastne okrajom kaldery prehistorického strato-vulkánu. Najbližším podobným útvarom je až sicílska Etna. Stretneš tu aj Killera č.4. Zhruba vo výške 1.200 m sa ponoríš do hustého ihličnatého lesa, z ktorého sa dostaneš až na ľúbivých lúkach Ľubietovskej Bukoviny. Tu končí najväčšie utrpenie. Pred tebou je epický zjazd až do dediny Strelníky s príjemnou krčmičkou. V závere čakaj pomerne ostré rizoto z voľných balvanov v úzkom hlbokom jarku. Nasleduje presun pastierskym krajom uzučkou asfaltovou cestičkou bez premávky až na Starý Majer. Odtiaľto mierne stúpaš veľmi pekným nezalesneným plochým chrbtom až pod vrch Vysoká. Trasa ho obchádza ale ak ti ostali sily, odporúčam na neho vystúpiť a vrátiť sa späť. To miesto má v sebe mystickú atmosféru. V stredoveku tu bola signálna veža a v praveku hradisko s niekoľko tisíc ročným trvalým osídlením. Na vrchole je výrazný skalný útvar podobný žabe, pod ním lúky s malebným brezovým porastom. Na záver si vychutnáš vcelku zaujímavý 450 metrový zjazd až k Hronu. Ešte povinný dojazd 6 km po asfaltke a si tam kde si bol na začiatku. Pulvis est et in pulverem reverteris.

The post Bukovina first appeared on MTBguides.

Kozí chrbát

mtb — Thu, 29 Sep 2022 22:33:48 +0000

Lesná cesta / Forstweg / Dirt	32 km	53%
Chodník / Pfad / Trail	19 km	32 %
Asfalt / Asphalt / Tarmac	9 km	15 %
Tlačenie / Schieben / Push	0 km	0 %

Ťažká práca začína hneď za dedinou. Asfalt je tvoj nepriateľ a preto nepôjdeš pohodlne cestou dookola ale nepohodlne lesom direkt. Stretneš tu aj prvého lúčneho zabijáka ale s týmto to ešte uhráš. Krátky zjazd do doliny Moštenice ostane na dlho tvojou poslednou veselou spomienkou. Nasleduje totiž KKOZOP = kopec, ktorý spoľahlivo oddelí zrno od pliev. Nemôžem ti sľúbiť nič, len pot a utrpenie. Pamätaj, nie je to len krátky výšvih. Ak si myslíš, že to udýchaš, tak neudýchaš. Ale ak pojdeš s rozumom a budeš šetriť sily, môžeš zabijáka poraziť. Krásny otvorený hrebienok je ti odmenou za tvoje utrpenie. Nádherné vyhľady na západ. Najprv lúkami potom lesom ale stále tesne popod hrebeň sa presunieš až takmer nad záver doliny Moštenice a Hiadľa. Odmenou je ti bezproblémový sic aj nezaujímavý lúčný zjazd do záveru doliny Hiadľa. Stúpaš starou asfaltkou, dávnou obchodnou cestou spájajúcou Pohronie s Liptovom. Nezavrhni krátku prestávku pri prameni kvalitnej železitej minerálky, postoj chvíľu pri pamätníku tých, ktorý nás oslobodili v 45 od fašistov, v 48 od demokratov, v 68 od nás samých a keď si nedáme pozor, oslobodia nás zas. Stúpaj a stúpaj, no nohou sa zeme nedotýkaj, až na jednom tajnom mieste nakoniec vstúpiš do lesa a nájdeš poklad, skrytý singel, ktorým sa zrútiš priamo do Hiadeľského sedla. Poseď v chatke, občerstvi sa, doplň vaser do chrbtového mechúra. Čaká ťa krajinovo veľkolepá, kondične nenáročná singel pasáž hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Vrchol Kozieho chrbtu obíď severným traverzom. Ak chceš skrz musíš push čiže schieben. No urobíš lepšie ak dáš carry teda trágen. Keď dosiahneš Kečku, si na najvyššom bode túry, ale rozhodne ešte nie si za vodou. Nasleduje krátky šťavnatý kameňovitý schodovitý zákerný zjazdík na západe nazývaný aj rock garden – ja sa na neho ale vždy strašne teším lebo je to taký kúsok Gardy na Slovensku. Ešte jeden krátky, ostrý výšľap, spestrený voľnými šurami a lesnou cestu vylepšenou hlbokými obvykle blatistými koľajami vyzjazduješ na otvorené lúky pod Hrubým vrchom nad Kališťom. Pred tebou je jazdecky aj krajinovo veľmi vďačná pasáž, plus-mínus nula, až na horský hotel Šachtička. Tu odporúčam cezar šalát a pivo, dve. Obvykle viac. Ale neprežeň to aby si sa nepripravil o zážitok z excelentného, z väčšej časti, singel zjazdu až do BíBí, v závere naozajstný urban trail, múriky, schodíky, mamičky s kočiarmi a tak …. V Sásovej pod Lidlom čapované Maestro s lavínovým efektom z pivovaru Litovel a k nemu bryndzový pivúch so slaninkou od krčmárky ,ktorá 20 rokov vyzerá rovnako. To ti síce vezme sily ale dodá morál na návrat na štart. Menej zdatní po asfaltke – štátnej ceste, moralisti prekľučkujú šotolinou okolo Hrona. Veľkolepá túra. Veni vidi vici.

The post Kozí chrbát first appeared on MTBguides.

Single okolo Ľupče

mtb — Thu, 29 Sep 2022 22:26:34 +0000

Lesná cesta / Forstweg / Dirt	31 km	65 %
Chodník / Pfad / Trail	11 km	23 %
Asfalt / Asphalt / Tarmac	6 km	13 %
Tlačenie / Schieben / Push	0 km	0 %

Najviac túžiš po tom, čoho máš málo. Na tejto túre nájdeš to, po čom piští duša každého skutočného bikera. Singláče, teda úzke chodníčky hadiace sa pomedzi stromy. Každý je iný ale niečo majú spoločné. Sú rýchle a vyžadujú absolútne sústredenie. Tie najlepšie obsahujú lahôdky v podobe 180-tiek, klopeniek, skočíkov či dropíkov. Všetky za odmenu ponúkajú jediné – poriadnu dávku endorfínov. Tie naše sú vačšinou prírodné, ruka kopáča sa ich nikdy nedotkla.

Začneš u mňa doma. Popri potôčku Ľupčica minieš Hiadľovského farmu (vyrábajú sa tu špičkové parmezány – všetko na export do Francúzska), peknou lesnou cestičkou do dediny Priechod. Priechod preto, lebo ním všetci iba prechádzajú. Kúsok asfaltkou smer Baláže a neskôr stredným traverzom na lesnú asfaltku vedúcu z Podkoníc na chatu pod Plešami. Ja síce radšej chodím horným traverzom, ale to je iba pre masochistov. Je to síce oveľa-oveľa ťažší (fakt strmo-strmo a dlho-dlho len hore a hore) ale zato o trochu krajší variant.

Singlový zjazd začína kúsok pod chatou. Je to vlastne trasa svetového poháru v zjazde, ktorý sa tu voľakedy pravidelne organizoval. Stále tu ostali vybudované mamutie skokanské mostíky. Len pre silné povahy a silné bicykle. Múdrejší ich obchádzjú. Prvá lesná časť zjazdu je vcelku v pohode. Druhá časť je po lúke. Pekné ale technicky nezaujímavé. Tretia časť je už skutočný singel v lese. Nikto koho poznám ho nedal na prvý pokus. Fakt výborný singláč zo všetkým čo k tomu patrí. Ale pozor, nie je to flow! Budeš musieť zabojovať. Skončíš v jednej z dvoch ustanovizní. V krčme v Podkoniciach alebo v nemocnici v Podlaviciach. V prvom prípade určite nevynechaj lyžiarske múzeum.

Z Podkoníc hrebienkom ponad dolinu Moštenice smerom na Lupčiansky hrad. Na zámockých lúkach je skrytý vjazd do lesa. To je Vendov trail. Umelý singláčik s vybudovanými klopkami a skokami. Niektoré sú dosť jedovaté. Skončíš v krčme v Slovenskej Ľupči. Kto má dosť môže to zabaliť. Kto má chuť baví sa ďalej.

Cez Hron a popri cigánskej osade (zahraničný západniari budú v šoku) stúpaš smer Chotárne. Odbočíš k obecnej chate Lopušiny. Malebným singláčikom zarezaným v strmom svahu vystúpaš na zbojnícku lúku. Tu skryto začína vyborný singel zvaný ku Skale. Najprv viac menej vodorovne a na záver vážne strmo dole. Pár zákrut prejdeš v kontinuálnom šmyku, prehupneš pár koreňových pasáží. Je to taký poloflow. Keď si už myslíš, že si vyhral, príde posledná ľavotočivá 180-ka a väčšina tačne zem. Skončíš impozantne pod veľkou skalnou vežou. Do krčmy je to 5 min. Silnejší ale idú do krčmy do Poník.

Dolinou Suchej Driekyňe sa presunieš nad dedinu Poníky. Modrá značka je taký útulný nenáročný flow singláčik, ktorý ale stojí za tú námahu. Skončíš v krčme v Poníkach.

Malebnými lúkami s rozvinutým pastierstvom ku kolibke nad Úvozom. Toto je naozaj krajinovo nádherný úsek. Lesíky, lúčky, výhľady a na záver perfektný singel zjazd ku skalnej veži kde si už bol. Tentokrát z druhej strany doliny. Ak si ho chceš užiť, nerúť sa rýchlo. Hľadaj stopu. Najlepšie urobíš ak sa budeš držať pravého okraja, akoby hrebienku úžľabiny, ktorá ukazuje smer. Na prvý krát sa ľuďom tento singel nepáči, pretože nepočúvajú moju radu a idú stredom úžľabiny. Ale keď ma poslúchneš, vyžmýkaš z tohto singla to najlepšie. Alea Iacta Est.

The post Single okolo Ľupče first appeared on MTBguides.

Krížna

mtb — Thu, 29 Sep 2022 22:18:19 +0000

Lesná cesta / Forstweg / Dirt	48 km	91 %
Chodník / Pfad / Trail	0 km	0 %
Asfalt / Asphalt / Tarmac	5 km	9 %
Tlačenie / Schieben / Push	0 km	0 %

Ak sa pozeráš na Krížnu z diaľnice cestou zo Zvolena do Banskej Bystrice, nikdy by ťa nenapadlo, že sa tam môžeš dostať na biku. Impozantný vrchol, hoci lúčny, so strmým južným svahom a ostrými hrebeňmi budí jednoducho rešpekt. Keď ti k tomu poviem, že z tejto hory v roku 1928 padla najtragickejšie lavína v dejinách Slovenska, ktorá v obci Rybô pochovala 18 ľudí, z toho 15 detí, tvoj rešpekt sa zmení na bázeň. A keď ti poviem, že budeš zjazdovať dráhou tejto lavíny, bázeň sa zmení na strach. To je Krížna – hora smrti – biely zabijak. Don’t fear – je to white killer a ty si tu v lete. Hora bikerov nevraždí. Ale pár kľúčových kostí tu už pri krkolomných pádoch zaprašťalo. Preto budeš opatrný a nič sa ti nestane.

Začneš na parkovisku pri reštaurácii Čierna Ovca. Varia chutne aj keď trochu drahšie. Popri štátnej ceste do sedla Malý Šturec vedie príjemná, rovnomerne stúpajúca lesná cesta. V stredveku významná spojnca Pohronia s Turcom. Atrakciou je starodávny železničný tunel. Zo sedla bývalou vojensko cesto jemne stúpajúc, práve v okamihu, keď začneš mleť z posledného, natrafíš na horský hotel Kráľova studňa. Neohrdneš ho, hoci je postaveny z Euro fondov. Okolité scenérie sú úžasné. Nasleduje ostré stúpanie otvoreným terénom. Tu sa oddeľuje zrno od pliev. Tí najlepší to vytiahnu až na vrchol bez zosadnutia. Ja ti ale odporúčam netlačiť na pílu. Cez oči zaliate potom totiž neuvidíš tú nádheru, ktorá ťa obklopuje. Postoj a vychutnaj chvíľu najma pri Kráľovej studni. Z vrcholu zjazduješ scenericky síce zaujimavo ale technicky nie príliš náročne až nad osadu Rybô. Tu sa môžeš rozhodnúť či túru dokončíš po štátnej ceste (asfalt a hustá premávka) alebo nekonečnou traverzou po lesných cestách. Ak si vyberieš náročnejší variant, čaká ťa ešte niekoľko pekných výhľadov a zaujímavý prejazd areálom už 30 krachujúceho ale stále akosi žijúceho lyžiarskeho strediska Turecká. Na záver vyklesáš lesnou asfaltkou cez Bystrickú dolinu. Poslednou atrakciou je zrekonštruovaný vodný žľab a zaujímavé horské mokrade.

The post Krížna first appeared on MTBguides.

Ľubietovské bane

mtb — Thu, 29 Sep 2022 22:07:46 +0000

Lesná cesta / Forstweg / Dirt	19 km	56 %
Chodník / Pfad / Trail	5 km	15 %
Asfalt / Asphalt / Tarmac	10 km	29 %
Tlačenie / Schieben / Push	0 km	0 %

Spoznaj chodníčky, ktoré pred stáročiami vychodili nohy baníkov ťažiacich zlato a iné drahé kovy. Okrem iného navštíviš malebné jazierko s vodopádom a ocitneš sa v hlbokej, tmavej starobylej banskej šachte.

Začínaš za mostom cez rieku Hron pri cigánskej osade. Príjemnou lesnou cestou nastúpaš 250 metrov až do sedla Chotárne. Pokračuješ plus/mínus nula hrebeňom skoro až do dedinky Povrazník. Na tom správnom mieste, ktoré je správne vieme iba my :-), odbočíš nečakane vľavo do lesa. Spočiatku nepekná zarastená lesná cesta ťa za chvíľu príjemne prekvapí. Zmení sa na rozkošnýa prírodný úzky singel vedúci uzučným hrebienkom ponad hlboký zarez. Nájdeš tu všetko čo máš rád. Takmer kolmý drop dohora aj dodola, kľučkovanie pomedzi stromy či prejazd skalnou bariérom. Prefičíš plytkým horským potôčikom a na dohľad máš bývalé slobodné kráľovské mestečko Ľubietovú. Ešte pred záverečným zjazdom nezabudni odbočiť k jazierku s vodopádom. Budeš prekvapený jeho tajomnou krásou. V Ľubietovej odporúčam v každom prípade jedno – dve čapované ale neobišiel by som ani obhliadku miestnych kostolov a pekne zrekonštruovaného historického námestia.

Pokračuješ cez miestu časť Podlipa. Nad ňou sa nachádza novo vybudovaný banský skanzen s náučným chodníkom. Odporúčam ti urobiť si k nemu malú odbočku. Zaplatíš za to síce krátkym úsekom kde bicykel musí na chrbát ale rozhodne to stojí to za to. Bude ti dovolené vojsť do hlbín zeme, pohladkať netopiera a zasa vyjsť na svetlo sveta. A ako bonus, krátky ale chutný singlík, ktorý ťa privedie až k stovky rokov starým haldám bývalých zlatých a medených baní. Najmä na jeseť má toto miesto skutočne magickú atmosféru.

Z Podlipy drieš strmo asfaltkou až na Starý Majer. Odtiaľto už miernejšie stúpaš veľmi pekným nezalesneným plochým chrbtom až pod vrch Vysoká. Trasa ho obchádza, ale ak ti ostali sily, poradím ti na neho vystúpiť a vrátiť sa späť. Neuveríš, ale tá obludná stojka, ktorú vidíš pred sebou je zjazdná. Chce to iba „roubík do huby“ a nevzdať sa. Keď opäť začneš vidieť, uvidíš krásnu lúku s riedkym brezovým porastom. Nad hlavou už môžeš rozpoznať nevýraznú vrcholovú skalnú vežu podobnú žabe. To miesto má v sebe mystickú atmosféru. V stredoveku tu bola signálna veža a v praveku hradisko s niekoľko tisíc ročným trvalým osídlením. Tesne pod vrcholom začína skrytý asi 2 km dlhý úžasný singlík zakončený vcelku zaujímavým 450 metrovým prepadom v zjazde až k Hronu. Ešte povinný dojazd 6 km po asfaltke a si tam kde si bol na začiatku. Pulvis est et in pulverem reverteris.

The post Ľubietovské bane first appeared on MTBguides.

Kaldera Poľany

mtb — Thu, 29 Sep 2022 21:43:12 +0000

"1458 – Dobytie Raja"

To, že pohorie Poľana sa divo vypína nad dedinou Detvou volanou, vie asi každý. Vie to od Andreja Braxatorisa alias Sládkoviča, ktorý píšuc lyricko – epickú báseň Detvan, v snahe pozdvihnúť národné povedomie Slovákov takto nechtiac pozdvihol aj naše zemepisné povedomie. Málokto už ale vie, že Poľana sa radí medzi najvyššie vyhasnuté sopky v Európe. A takmer nikto nevie, že Caldera nie je len darebák z Mayových Winetuoviek, ale je to aj pomenovanie pre sopečný útvar (zo španielskeho výrazu pre kotol) vzniknutý prepadnutím vrcholu sopky do svojho stredu. No a Poľana má nádherne zachovanú kalderu. Má takmer kruhový tvar s priemerom 6 km a stenami vysokými až 400 metrov. Obrovský kráter s obvodom cez 20 km je prerazený jedine na západe potokom Hučava.

To čo ma na kaldere Poľany asi najviac fascinuje je, že tento úžasný útvar je bežnému pozorovateľovi skrytý (tak ako keď krásna žena ukrýva svoju tvár za jemnučký závoj, aby ešte viac zvýšila tvoju túžbu). Jednoducho potrebuješ nadhľad, vzniesť sa do výšky, aby si tento geografický skvost mohol obdivovať (nemusíš hneď volať na Očovské letisko, stačí keď si stiahneš Google Earth). Verím, že každý kto to urobí, okamžite zatúži po prechode okrajom kaldery nášho dávneho stratovulkánu (paralelu ku krásnej žene nechávam na čitateľovi).

Z Hrochote do Hrochote cez Poľanu, 46 km, 1.800 metrov prevýšenia. Relatívna nedostupnosť, 20 km singlov, ťažký povrch, tvrdé zjazdy a náročná orientácia, robia z tohto podniku impozantnú MTB túru. Skutočne len pre tých zanietených. Myslím si, že sme s Vladom prví kto to urobil. Bolo to takto!

Je začiatok septembra, štvrtok, od zajtra má týždeň sústavne liať. Volá Vlado, alias Cengáč, čo je vyliečený bratislavák s chatou na Mýte, vraj mu zlyhal spolulezec, a „že či nedáme nejakú MTB túru?“ Len nedávno som dokončil plán na okružnú jazdu kalderou Poľany. Samému sa mi do toho moc nechce a osloviť kamošov som sa obával, lebo viem, že v úseku od sedla Jasenová je množstvo popadaných stromov. Viem to, lebo som tam bol pred pár rokmi a aj tento rok, začiatkom leta, mi to hlásil náhodný jazdec čo ten úsek išiel. Navyše do Hrochote a späť sa treba prepraviť autom, pretože ísť aj tento úsek na biku by bola dohromady minimálne stovka a na to už nie je čas. Napodiv Cengi so všetkým súhlasí. Bleskove prifičí z Mýta do Ľupče a z kufra najnovšej audiny vyskladá asi najstarší Stumpjumper aký som kedy videl. Presadneme do môjho obstarožného Nissanu a o 11:00 v hrochotských potravinách dávame prvé pivo. Ešte po jednom do batohov, veď najbližšia možnosť bude azda zase až tu, a jazda.

Svieti na nás slniečko, ale je pomerne chladno. Severným hrebeňom kaldery stúpame nádhernými brezovými lúkami smerom k Bukovine. Nikde nikoho a tak to ostane až do konca tejto túry. Práve toto mám tak rád na vysokej, divej Poľane, mati starej ohromných stínov. Občas sa pomedzi stromy otvorí výhľad na juh. Priamo cez kráter na južný okraj kaldery, ktorý odtiaľto vyzerá ako zalesnený hrebeň. Hoci je to od nás len 6 km, je celý oblepený hustými mrakmi a fúka odtiaľ studený vietor, pričom obloha nad nami je úplne jasná. Milujem tieto kontrasty. V horách je vždy čo obdivovať. Úsek po sedlo Jasenová dôverne poznám, napokon je to časť z Koruny Banskej Bystrice, len tam sa to ide v zjazde. Patrí k tomu najkrajšiemu čo sa dá u nás jazdiť. Aj Cengáč si pochvaľuje.

Keď hrebeň zatočí na juh, začneme sa ponárať do oblačnosti. Tesne pred tým sa nám však vnútro krátera ukáže v plnej paráde. Kedysi som čítal akési sci-fi o najťažšom treste aký sa bude udeľovať za hrdelné zločiny v ďalekej budúcnosti. Volali to ponorenie do Víru totálnej perspektívy. To ťa zavrú do špeciálneho stroja, ktorý ti umožní hlboko vnútorne pochopiť aký si maličký a bezvýznamný oproti celému vesmíru. To poznanie ti vraj spôsobí utrpenie, ktoré nie je s ničím iným ani len porovnateľné.

Hľadiac z okraja krátera si uvedomujem tú nesmiernu, doslova nepredstaviteľnú silu času. Dnes sa pozerám dole do hlbiny, ale pred miliónmi rokov by som stojac na tomto istom mieste mal hlavu zaklonenú hlboko vzad a pozeral by som na dymiaci vrchol sopky, týčiaci sa 2.000 metrov nado mnou. Zažívam také malé ponorenie sa do víru totálnej perspektívy. No zrejme nie som zločinec, pretože netrpím. Naopak, mám pocit, že ma to robí lepším človekom. Ale späť do reality.

Ťaháme už 2 a pol hodiny a máme v nohách okolo 1.200 výškových. Vstupujeme do neznámeho terénu – taká malá, súkromná, bikerská terra inkognita. Sú dve veci, o ktorých počas šľapania obsedantne premýšľam. Bude ten dlhánsky singel zapadaný stromami? Bude v prevádzke Hotel Poľana (čítaj – „bude si kde dať pivo?“)? Dva krát nie by z tejto túry zrejme spravilo peklo. Dva krát áno – Raj.

Škoda, že Poľana má iba 1.458 mnm. Napadá ma totiž známy film s kultovou hudbou od Vangelisa – „1492 – Dobytie raja“, pretože to čo nasledovalo možno pokojne označiť za bikerský sen. 14 kilometrový singláč pedantne vypílený, doslova kľučkuje medzi popadanými ozrutnými stromiskami. Naokolo absolútne divoký, nepriestupný prales ponorený v hmle, ktorej chuchvalce striedavo zahaľujú a odkrývajú rozprávkové scenérie. Dlhé koreňové úseky nás privedú s minimom tlačenia až na vrchol Poľany. Toto je najvyšší bod celej trasy. Až tu vypijeme pivko z našich batôžkov a zjeme nejakú drobnosť.

Dosť dlho diskutujeme na tému, či je zakázané pohybovať sa s bicyklom po turistických chodníkoch. Navyše sme v chránenej oblasti, kde je zakázané vlastne úplne všetko. Nevidíme na zákaz dôvod. Pozor, nie sme žiadni výkonom posadnutí egoisti s klapkami na očiach. Celý život sme strávili v horách a zmysluplná ochrana prírody je nám vlastná. Ale chodník je vždy len chodník. A či po ňom ide cyklista alebo chodec je predsa jedno a to isté. Alebo nie??? Zaujímavá téma, no treba nám pokračovať.

Je zima a vlhko a cítime sa celkom použití. Pred nami je úžasný, 200 metrový, náročný, technický zjazd do sedla Priehyba. V sprievodcovi by zniesol označenie „only for experts“. Krátky proti-svah a jemne dole po drevených lavičkách chrániacich rozprávkové, podmáčané lúky až k Hotelu Poľana.

„Buffet otvorený, vstup zozadu.“ Čítame napísané rukou na A4 prilepenej na hlavnom vchode. Bufet je maličký a bez hostí, na stenách plagáty medveďov, je tu teplúčko a útulne. Čarovné miesto v obrovskej, chladnej a tmavej budove zavretého hotela, vzbudzujúceho skôr pocity beznádeje a márnosti. Nesmierne príjemná pani, mimochodom východniarka, nám servíruje bryndzové pirohy s dvojitou dávkou slaninky a fľaškovú Plzeň s dvojitou dávkou borovičky. Takže dva krát áno. Dnešnej túre definitívne dávame názov „1.458 – Dobytie Raja“.

No ešte nie je koniec. Pred nami je stále neznámy terén, hoci viac-menej dole kopcom. Času nie je nazvyš a tak opúšťame pohodlie bufetu a ponárame sa do sychravej hmly. Nasleduje zaujímavý úsek po žltej značke, priamo korytom potoka. Je to strašne vysiľujúce, ale dá sa to ťahať. Tak ťaháme. Krátka lúčka a dlhý, strmý, singláčový stále výborný, ale v porovnaní s Poľanou, už nie až taký zaujímavý zjazd do sedla Príslopy.

Tu opúšťame turistickú značku a vydávame sa na lesnú cestu, ktorá by podľa mapy po južnom hrebeni kaldery mala viesť až na asfaltku v doline. „Mala“ je tu kľúčová formulácia, lebo neviedla. Kdesi za Želobudzkou skalkou sme ešte stihli na kóte 1.027 objaviť rozkošnú, osamelú rozhľadničku, ktorá určite nebola postavená z eurofondov. Potom sa už lesná cesta buď stratila, alebo sme ju stratili my. No a okrem toho sme sa ešte stratili aj jeden druhému.

Môj osud bol taký, že po beznádejnom blúdení som rezignoval a ľavým úbočím hrebeňa, brutálne strmým, surovým lesom som vyzjazdoval na nejakú zvážnicu. Neodporúčam opakovať, pretože v poraste sú ukryté ležiace kmene, ktoré spôsobujú nečakané zaseknutie predného kolesa s následným letom cez riadidlá. Absolvoval som to 3 krát, takže mi verte. Zvážnica ma po pár kilometroch priviedla tesne nad Očovú, čo som samozrejme nechcel. Odtiaľ lesnou asfaltkou do Hrochote asi 30 minút.

Cengáča osud zase stiahol na pravé úbočie hrebeňa, kde po asi 100 metrovom pešom zostupe „kolmým lesom“ natrafil na luxusnú zvážnicu, ktorá ho strmými serpentínami priviedla na asfaltku do Hrochotskej doliny. Odtiaľ 15 min pohodlne do Hrochote. To sme tiež nechceli.

V každom prípade, hrebeňom sme to nedotiahli až do úplne ideálneho konca, čo síce nijako nezmenšilo silu nášho zážitku, no prísne vzaté, je to chyba krásy. Preto sa sem ešte vrátim a pokúsim sa nájsť lepší variant.

Ako správne predpokladáš, stretli sme sa v Hrochotskej krčme. Už sa stmievalo a boli sme veľmi, veľmi unavení. A nemohli sme to ani poriadne osláviť. Pretože, veď vieš. Auto a oslava to nejde veľmi dohromady. Ale boli sme šťastní, pretože keď sme sa jeden druhému pozreli do očí, nebolo treba veľa hovoriť a bolo jasné, že dnešný deň patril k tým NAJ.

Lesná cesta / Forstweg / Dirt	18 km	39 %
Chodník / Pfad / Trail	20 km	43 %
Asfalt / Asphalt / Tarmac	8 km	17 %

Vogel perspective

The post Kaldera Poľany first appeared on MTBguides.

Koruna Banskej Bystrice

mtb — Thu, 29 Sep 2022 21:03:49 +0000

Verím, že človek by sa mal svojím konaním usilovať o akýsi vyšší zmysel. Môže ním byť napríklad hľadanie krásy vo všemožných veciach a činnostiach, ktoré nás obklopujú, a o ktorých by sme často ani len nepovedali, že majú takú vlastnosť ako je „krása“.

Keď sa pred tromi rokmi moja celoživotná posadnutosť horolezením zmenila na posadnutosť horojazdením, začal som si všetky prejdené trasy poctivo nahrávať na GPS-ko a archivovať. Sieť, ako ju dnes nazývam, sa úžasne rozrástla.

S úžasom som si uvedomil, že existuje neskutočné množstvo všelijakých ciest, cestičiek či len uzučkých chodníčkov zjazdných na biku. Doslova galaxia trailov. Sú potrebné roky, aby ich človek všetky prešiel.

Bikerovi, ktorý sa na to podujme, sa tak postupne v mozgu vytvorí akási virtuálna 3D mapa krajiny. Začne lepšie rozumieť svojmu regiónu po geografickej stránke. Je ako praveký lovec, ktorý celý život križoval svoje teritórium, aby napokon poznal každú dolinku, každý hrebienok či potôčik alebo zvierací chodníček. Ja tomu hovorím vhľad. Nastáva zmena kvantity na kvalitu.

Snažím sa, aby trasa ktorú v horách prejdem na biku, nebola len obyčajným športovým výkonom. Z bodu A do bodu B za čas t. Nie! Chcem, aby tá trasa bola krásna. Aby mala svoju vnútornú logiku.

Človek musí výborne poznať svoj región, aby túto logiku cítil. Je to najmä spôsob, akým sa na seba napájajú jednotlivé údolia a hrebene. Kde sú lesy, kde sú lúky? Kde sú široké lesné cesty, kde len úzke single?. Aké sú stúpania a aké prevýšenia? Je sucho či vlhko? Teplo či zima? To všetko sú len niektoré z parametrov, ktoré treba brať do úvahy pri návrhu trasy.

Nedá sa len tak dať nejaký návod, aké by tie parametre mali byť aby trasa mala logiku. Ale znalec terénu tú logiku cíti a je ňou uchvátený, pretože je to akoby sama príroda chcela, aby tá trasa viedla práve a len tadiaľto. A práve v tejto skrytej jedinečnosti je ukrytá tá podmanivá abstraktná krása vyplývajúca zo súladu medzi človekom, strojom a prírodou.

Chcel by som vám jednu takúto krásnu trasu odporučiť. Dal som jej názov Koruna Banskej Bystrice. Je dlhá 147 km a prekonáš na nej prevýšenie 5200 metrov.

Okolie Banskej Bystrice môžeme smelo považovať za raj horskej cyklistiky. Mesto je položené v kotline doslova obopnutej pohoriami s veľmi odlišnou geografiou. Na západe je prísny hrebeň Kremnických vrchov s dominantným vysielačom na Skalke. Na severe sa nachádza masív veľkofatranskej Krížnej zo svojimi výraznými bočnými hrebeňmi, potom Kečka a Kozí chrbát v masíve Starohorských vrchov. Na východe tróni neprehliadnuteľný hrebeň Hrbu, ktorý je považovaný za geografický stred Slovenska. Južný okraj trasy je tvorený pololúčnym hrebeňom Bukoviny, ktorý je vlastne severným okrajom kaldery krátera Poľany, prehistorického stratovulkánu. Koruna Banskej Bystrice prechádza všetkými týmito hrebeňmi, pričom je vedená v smere hodinových ručičiek.

Trasu som absolvoval za dva dni. Tu sú moje spomienky.

Geometrický stred

Je pondelok 9:30 ráno, vyrážam zo Slovenskej Ľupče a asfaltkou sa presúvam do Lučatína. Mám dvojhodinové meškanie oproti plánu. Včera sme boli jazdiť Zvolenské singláče a trochu sme to prehnali s dopĺňaním tekutín s vysokým osmotickým tlakom. Štve ma to, lebo viem, že dnes ma čaká ťažký deň. Najťažší aký som kedy absolvoval v sedle môjho celopéra. Južný polkruh Koruny Banskej Bystrice – 75 kilometrov, 2800 metrov prevýšenia. Takmer všetky úseky trasy som už niekedy absolvoval, ale nikdy nie na jeden záťah.

Som sám a tak to ostane až do večera. Nikto z kamarátov, ktorých som oslovil, nemá čas. Plánujem sa dostať až na Skalku v Kremnických vrchoch a prespať tam v penzióne. Spolujazdci z BB – Adam, Dano a Milan mi prisľúbili, že sa tam ku mne pripoja a druhý deň pôjdeme spolu až pokiaľ ich pracovné záväzky nestiahnu z obehu. Koruna BB má tú výhodu, že kedykoľvek sa rozhodneš, behom pol hodiny zozjazduješ do mesta.

Zamyslený míňam Grajciar, ani si poriadne neuvedomujem, že tu je vlastne začiatok trasy. Pohodlnou lesnou cestou stúpam pod Ľubietovskú Vysokú. Všímam si, že upadám do akéhosi polosna. Nerád jazdím sám, nie je to ono, keď nemáš s kým zdieľať tie nádherné emócie, ktoré zo sebou horská cyklistika prináša. Tú úľavu na konci ťažkých výšľapov, úsmev a rozžiarené oči kamarátov po riskantných zjazdoch. No tentokrát mi samota nevadí.

Samého ma to prekvapuje. Zdá sa mi, akoby zväčšovala výnimočnosť dnešného dňa. Dokonca ma začína mrzieť, že na večer sa ku mne pridajú spolujazdci. Našťastie je tu koniec stúpania. Prípravy na asi 200-metrový zjazd prerušia tieto divné úvahy. Nasadzujem prilbu, otváram naplno Braina a vychutnávam si pohodlné hladké vyklesanie na Starý Majer.

Je poriadne horúco, teplomer na hodinkách upevnených na rajdoch ukazuje 26° C. Šliapem bez prerušenia už takmer 2 hodiny, mám za sebou 500 výškových a ďalších 500 ma čaká, kým dosiahnem Stred Slovenska – Hrb vo výške 1250 m. Viem, že ak chcem vydržať a užiť si to, nesmiem ísť rýchlo a musím pravidelne jesť a piť.

Míňam Ranč Včelinec. „Ak tu nie som zvoňte.“ Zvoním ako Zvonár od Matky Božej v Paríži. Nevadí, pivo si dám až na chate pod Hrbom. Dávam si aspoň horalku.

Píše Adam, vraj mám pravidelne hlásiť polohu. Je to príjemné vedieť, že niekoho zaujíma kde si a ako sa máš. Pokračujem. V lese je o hodne príjemnejšie. Prichádzam k chate, teším sa na pivo. V minulosti sme tu mali pár slovných potýčok s majiteľom. Odmieta obsluhovať hostí, ktorí nie sú ubytovaní. Takíto ľudia by podľa mňa nemali vlastniť horské chaty.

Na moje názory ani dnes nie je nikto zvedavý. Homo homini lupus. Výnimočne mi dovolia aspoň nabrať si vodu. Som uveličený, je to veľký krok vpred pre všetkých smädných bikerov, naposledy nám nedali ani tú. Nevadí, dám si čapáka v Hrochoti. Zjem teda aspoň horalku.

Posledných 100 výškových na Hrb nesiem bike na chrbte. Vôbec mi to nevadí. Prostredie je nádherné. Strmý chodník sa kľukatí pomedzi balvany veľké ako dodávka. Všade okolo tisícročný prales a nad hlavou sa ti strmí vysoké andezitové bralo porastené tmavo-zeleným, vlhkým machom. Takto teda vyzerá geografický stred Slovenska. Ako z knižky Arthura Conana Doyla – Stratený svet.

To nosenie nie je úplne jednoduché. Chodník je úzky a bike na chrbte široký. Tlačiť ho pred sebou na zadnom absolútne neprichádza do úvahy. No absolvoval som to tu už viackrát, takže viem, že to nebude trvať dlho, treba len na chvíľu zaťať zuby. Zamrmlem si Sorokinove „slovo a čin“ a som na vrchole. Geometrický stred Slovenska. Odmenou za skoro 4-hodinové lopotenie je mi úžasný panoramatický výhľad na okolitú krajinu a na chatu toho poločloveka hlboko podo-mnou.

Samotársky rauš

Pri pohľade na západ na chvíľu zneistiem. Ďaleko, ďaleko, preďaleko sa v opare rysuje hrebeň Kremnických vrchov s vysielačom na Skalke. Tam sa mám do večera dostať? Šialené! Ale nedá sa nič robiť. Treba to skúsiť. Výpočty nepustia, malo by to byť v mojich silách. Alea iacta est.

Nasleduje z jazdeckého hľadiska veľmi zaujímavý úsek prakticky vodorovným zalesneným hrebeňom na Ľubietovský Vepor. Singel s technickými prvkami ako sú popadané stromy či ostré, ale krátke dropy a výšvihy mi nedovolí vychladnúť. Zjazdné na 99 %.

Z Vepra je potrebné zniesť asi troj metrový skalný schod. Minule sme si tu biky podávali v ľudskej reťazi ako Číňania tehly. Hryzkajúc horalku premýšľam ako na to. Nechce sa mi bicykel v cene malého auta len tak šmariť do hlbiny. Nakoniec sa mi podarí , držiac ho za zadné koleso, spustiť a zaklieniť ho do skalnej medzery. Drží, takže môžem zliezť pod neho, zase ho vypáčiť a spustiť na rovinku pod sebou. Som so sebou spokojný, oslavujem ako Tom Hanks vo filme Stroskotanec, keď sa mu konečne podarilo zapáliť oheň.

Teším sa na zjazd epickým singlom, ktorý ma privedie až pod Hájny Grúň. Človek by až povedal, že to tu niekto nechal vyrobiť, aby bikeri mali radosť. Najskôr prekrásne pasáže na výraznom lesnom hrebienku so strminou po pravej ruke, neskôr rozprávková vysokohorská lúka so singlom úplne skrytým vo vysokej zožltnutej tráve. No dosť bolo vychutnávačky, treba opäť stúpať. V závere dokonca tak strmo, že som asi 20 metrov potlačil.

Na samotu som si už úplne zvykol, akoby to tak malo byť navždy. Ovládla ma akási povznesená nálada. Asi to spôsobuje tá nedotknutá príroda, ktorá ma celý deň obklopuje. Taký C. Doslova cítim, akú mám čistú myseľ.

Za Hájnym Grúňom však nečakane stretávam prvých ľudí, toho nečloveka nerátam. Mladý chalan s babou, na ťažko nabalení, si veselo ťapkajú povedľa utešených hardtailov s véčkovými brzdami. Dobre, že už nenosím okuliare, lebo by mi oči sklá vybili. Na chvíľu som normálne stratil reč. Myslel som si, že som tu na akomsi posvätnom bikerskom mieste kam môžu len zasvätení.

A ajhľa, Žilinčania, vraj spali na Minci. „A vy čo tu?“ Pýtam sa, keď znovu nadobudnem reč. Vraj idú do sedla Jasenová a potom ďalej hrebeňom na Poľanu. Teraz sa mi definitívne vrátila stratená rovnováha. Môžem sa pred nimi blysnúť ako miestny kápo. Blahosklonne im vysvetľujem, že idú opačným smerom. Zoberiem ich na kúsku so sebou a ukážem im tú správnu odbočku. Poďakujú, vymeníme si kontakty a sú preč. Opäť som sám, ale ten príjemný raušík sa už nevrátil.

Nečakané salto

Bukovina. 1500 výškových, 5 hodín, 5 horaliek. Zaprisahám sa, že už si nedám ani jednu. V rámci pravidelného reportu sa posťažujem Adamovi, že už ich mám po krk, túžim po mäse a slaninke. Pokračujem a po pol hodinke hrebeňom stratovulkánu prichádzam ku chate. Je zavretá, na tabuľke pribitej vedľa dverí stojí veľkými písmenami „Chata Horalka“! Tak to už je moc, ani nezastavujem a valím do Hrochote na jedno-dve orosené.

Z oroseného nič nie je. V potravinách si aspoň kúpim vytúženú slaninu, šunku, rybací šalát, banán a 1 rožtek. Na protest všetko zjem na terase zavretej krčmy. Škoda, že ten protest nikto nevidí, dedina je ako vymretá.

Úsek z Hrochote ku Hronu je jediný, ktorý nemá prísne hrebeňový charakter. V tejto oblasti som toho veľa nenajazdil a nepoznám terén. Idem podľa mapy, snažiac sa ako-tak udržať logiku trasy. Tak to aj dopadne.

Lesná cesta sa znenazdajky stratí na rozľahlej, neprehľadnej, mierne sa zvažujúcej lúke. Z ničoho nič salto ako z cirkusu. V tráve po kolená je skrytý peň, ktorý trafím úplne na priamo. Našťastie predný Roval Traverse Carbon to prežil bez ujmy, rovnako ako ja.

Blúdim, tlačím, brodím sa bažinou. Netrvá to síce dlho, no tento úsek treba do budúcna jednoznačne trasovať inak. Nakoniec ma to vypľuje v Bečove. Presuniem sa asfaltkou do Dolnej Mičinej a tu si konečne, po skoro 8 hodinách, dávam prvé pivo. Ako som sa len naň tešil a teraz mi vyslovene nešmakuje. A to je okolo 30° C. Musím byť fakt zničený. Pivo zalejem kofolou a šmýkam ďalej.

Hrebeň do Vlkanovej preskočím po trase Vlkohronu. Mám šialenú chuť na poriadne jedlo. Snívam o špagetách. Lenže je 16:30 a o piatej ma podľa plánu partia čaká v Badíne. Hovorím si „hladné psy lepšie ťahajú“ a mastím ďalej.

17:00 h. Sedím v Badínskej krčme a prichádza whatsappka, že Adam bude meškať pol hodinu. To je jasná hodina a viac. Mohli to byť naozaj výborné špagety, lenže v Badíne nie je reštika. Dopijem pivo a vyrážam smer prales. Som už dosť pomalý, a predo mnou je ešte minimálne 1000 výškových. Veď ma doženú, aspoň nebudem zdržovať.

Prvá skupina ma dobehne na konci asfaltky. Zuzka mi slávnostne odovzdáva fajnovučký rezník v chlebíku s kyslou uhorkou. Ďakujem Zuzka, ďakujem Adam. Lepšie zvítanie si ani neviem predstaviť. Je to veľmi príjemné. Prirovnal by som to k pocitu, ako keď človek vyjde z basy a niekto ho vonku čaká. Za celé tie roky na neho nezabudol.

Mám v nohách 2500 výškových a 70 kilometrov. Už mi to fakt nejde. Som aj akýsi otupený. Bolia stehná, bolí chrbát. No akoby to bola bolesť niekoho iného. Vnímam ju, ale nejako veľmi ma to neobťažuje. Nohy stále ako tak krútia, tak čo? Nech si bolia. A rezník tiež spraví svoje. Od Troch Krížov na Skalku je to brnkačka.

Stmieva sa, je osem večer a je koniec. Sme v penzióne. Adam, Dano, Milan a ja. Štyria kamaráti, nuž ako to môže skončiť? Hovorím „chlapci, dnes mám 75 km, 2800 prevyško, zajtra nás čaká okolo 2200 výškových a 70 dĺžkových, neprežeňme to“. Prehnali sme to. Borovička strieda pivo a naopak do druhej do rána. A ruky hore.

Day two

09:30, v hlave duní, žalúdok sa trasie (ak chceš vedieť prečo, prečítaj si prvú časť). Vyrážame zo Skalky. Po hrebeni +/- nula na sever až do sedla Flochovej. Je to zlé. Koreňové úseky ledva zvládam bez zosadnutia. Dlhé strmé pasáže na šmyku, ktoré sa vyskytujú na zjazde do sedla Turecká cesta, už prasím. Pár krát zosadnem. Na peknej vodorovnej traverze, ktorá nás privedie k štátnej ceste, trochu pookrejem.

Po pár sto metroch sme v sedle Malý Šturec. Ďalšou métou je Kráľova studňa. Je to 10 km, 500 metrov prevýšenia. Slnko nemilosrdne praží a vysáva posledné zvyšky síl. Kdesi v kútiku mysle zachytím myšlienočku „možno to nedáš, nedáš“. Rýchlo ju potlačím a pachtím sa ďalej. Som strašne pomalý, som posledný, zase sám.

Dve hodiny poobede. Horský hotel Kráľova studňa. Nechcú nám dať jesť. Vraj cez víkend sa všetko zjedlo a Metro príde až večer. Som hotový, dávam si nejaký odporný gél z vlastných zásob. Nakoniec nám dajú párky, aj to len s kečupom. Hnus. Dve pivá, dve borovičky, káva a ide sa ďalej. Nech nečakajú (Pulp Fiction, scénka pred dverami).

Kríza na Krížnej

Na Krížnu nedám ani ranu, tlačím aj to, čo inokedy vytiahnem. Obdivujem Dana s Milanom. Vytiahnu ten strmák bez jediného zaváhania. Zachovať si sebaúctu mi pomáha Adam, ktorý má normálne oproti mne mierne navrch, ale dnes je akýsi spomalený a vlečie sa až ďaleko za mnou. Je tu vrchol, najvyšší bod celej trasy, no ja sa vôbec neteším. Agónia dosahuje maximum.

Chcem sa zrútiť do Jelenca priamou trasou, no Adam agituje za variant cez Prášnicu. Je to síce v závere krásny a hodne technický singel, ale aj poriadna komplikácia. Niečo treba nastúpať, niečo ponosiť. Hoci nesúhlasím, nemám síl oponovať. Nakoniec, Adam má pravdu v tom, že klasický zjazd z Krížnej je totálna nuda. Stále rovno na plných brzdách. Dobre, ide sa cez Prášnicu.

V krátkom, ostrom výšvihu Milan trhá reťaz. Je to šialené, koľko má ten chlap síl. Veď pokiaľ viem, vôbec nemá v tomto roku najazdené. No čo, asi je to v génoch, pomyslím si, keď ho pozorujem ako so stoickým kľudom opravuje reťaz.

OK, sme v Motyčkách v krčme u Makovej frajerky. Lenže nečapujú, čistia pípu!!! Možno je to naše šťastie. Máme toho všetci tak akurát. Sú štyri hodiny, v nohách 1200 výškových metrov, pred nami ďalších 1000. Rozoberáme varianty ako ďalej na Kečku. Znova som prehral. Chcel som to ťahať mierne cez Donovaly, no ideme priamo hore popod Hrubý vrch. Už neverím, že to dám, cítim sa fakt pod psa. Dávame fľaškové. Ja si pridám kávu a GU GU gel.

Sme v stúpaní na Štrosy. Zamračilo sa. Potemnela obloha. Tu už som doma, poznám každý chodníček. Napriek tomu, krátka strata koncentrácie, a sme zle. Musíme sa vrátiť. Našťastie strata nie je veľká. Možno stovka. Som nahnevaný. Máme málo času. Takéto chyby môžu ohroziť celý podnik!

Došlo mi, ako sme blízko. Ak už nič neposerieme, tak to dáme, hoci na tesno, ale dáme to. Táto myšlienka vo mne nečakane zmobilizovala všetky rezervy energie. Už nie som posledný. Som prvý a chlapci sa ledva držia na dohľad.

Ako sfanatizovaný stojím v sedle Hadlanka a čakám na chalanov. Viem, čo oni nevedia.
Pred nami je neobyčajne krásny (mimochodom, stál by za samostatný opis) zjazd hrebeňom dlhý až 15 kilometrov, ktorý nás, hoci prerušovaný výživnými výšvihmi, privedie až ku Hronu, ku Grajciaru, ku koncu.

Keď sa búrka zľakne

Vidíme, že nad Grajciarom práve zúri búrka. Z oblohy visia ťažké dažďové záclony. No a čo? Teraz to už nevzdáme, aj keby sme sa mali plaziť v blate.

Stalo sa! O siedmej sedíme za stolom na terase reštaurácie a dopĺňame „všetko“. Búrka sa nás zľakla a včas sa presunula nad Ľubietovú. V mlákach sa zrkadlia čierne mraky a naše unavené, ale šťastné pohľady. Už netreba ťahať, je koniec.

Pocítim tú zvláštnu mätúcu zmes emócii, ktorú pozná každ,ý kto podal výkon na hrane svojich možností, keď úspech nie je zaručený. Na jednej strane uvoľnenie, zaslúžený pocit víťazstva a splneného sna. No aj ten je akýsi súkromný, nenápadný. Nikde nie sú fanfáry, cieľová brána ani tlieskajúci diváci.

A potom je tu ten podivný smútok, ktorý sa nenápadne rodí v tvojom vnútri a ty nechápeš kde sa berie? Je to akési vyprázdnenie. Akoby si o niečo prišiel. O niečo, čo si mál rád, čo bolo chvíľu dôležitou súčasťou tvojho života.

Kdesi som si raz prečítal túto vetu: „The life begins at the end of your comfort zone.” Niečo na tom bude.
Pozerám na to, čo som všetko napísal. Nie je to nejaké pridlhé? Asi áno, ale taká je aj Koruna. A ja mám rád ľudí, ktorí keď niečo začnú, tak to aj dokončia. Práve pre takých je táto trasa a aj tento článok.

The post Koruna Banskej Bystrice first appeared on MTBguides.